Otázka BREXITU je pre nás dôležitá hlavne z pohľadu našich občanov žijúcich v Británii a našich firiem, ktoré exportujú alebo importujú tovar.
Toto je ale veľmi zúžený pohľad. V širšom význame vytvorí BREXIT precedens. Dá presné informácie o tom, čo sa stane, ak niekto z elitného spolku Európskej únie hodlá vystúpiť. Čo sa stane s vzájomnými vzťahmi ? Ako to prežije ekonomika Británie.
Rozhodnutie niekam vstúpiť, alebo z niečoho vystúpiť by malo byť odsúhlasené aspoň 3/5 väčšinou obyvateľstva.
- Ak je vstup dobrovoľný, tak aj výstup by mal byť taký istý
Na druhej strane chápem záujem Európskej únie o zachovanie jednoty. Preto odchod Británie asi nebude pre Britániu výhrou. Európska únia bude chcieť asi ukázať na tomto prípade, že je oveľa výhodnejšie v spolku zostať, ako z neho odísť. Ak by to tak neurobila, potom by to bol možno začiatok jej rozpadu. Nie je možné sa k niekomu pridávať iba tak, lebo sa nám to dnes hodí a zajtra, keď prídu zložitejšie časy, tak jednoducho odísť. Je to ako v manželstve. Nevstupujeme do neho bez zrelej úvahy a rovnako ho takto ani nechceme ukončiť. Prekážky chceme prekonávať predsa spoločne. Nie vždy svieti iba slnko. Čo by sme to mali za partnera, ktorý by zdupkal pri prvej možnej príležitosti.Za roky sa v manželstve nahromadí majetok, deti, vytvoria sa väzby. Tie nie je možné jednoducho popretrhávať. Narobilo by to viac škody ako osohu. Ale ak naozaj spolužitie nie je vyhovujúce- potom sa hľadá ten najlepší spôsob rozvodu. Aby netrpeli deti a aby ani jeden z partnerov nemal pocit,že bol o niečo obratý. Iba tak, keď prvotná bolesť z rozchodu prebolí, sa môžu títo ľudia stretávať ako priatelia a byť si dokonca oporou.
S Britániou to je tak isto. Vzdiaľuje sa nám. Chce byť sama. Rokovania sú nesmierne zložité. Nesmie sa to dotknúť našincov tam prajúcich. Vytvorili sa tam za tie roky určité väzby a putá. Nesmie sa postaviť ostnatý plot, ktorý nám neumožní voľný pohyb.
„Nikto nie je ostrovom samým pre seba, každý je kúskom pevniny. Kúskom súše. Ak more odmyje hrudu Európa sa zmenší ako by sa stratilo sídlo tvojich priateľov či tvoje vlastné a preto sa nikdy nepýtaj Komu zvonia do hrobu ? Zvonia Tebe !“ Tieto slová sú na začiatku knihy Ernesta Hemingweya. Asi nikto netušil, že budú také aktuálne aj dnes.